Hlava deravá

Patrím do klubu zábudlivcov. Čo si nenapíšem, či inak nepoznačím, neviem. A niekedy zabudnem aj na to, čo som si poznačila. Mama mi už od malička hovorí, že raz si niekde zabudnem aj hlavu. Zatiaľ sa to nestalo, tak dúfam, že to už ani nehrozí.

Všetci si nájdu pozdrav

Veľkú výnimku ale tvorí nákupný zoznam. Samozrejme si ho píšem, ale je zvláštne, že vždy, keď ho dokončím, môžem ho rovno zahodiť, pretože si zrazu všetko pamätám. Horšie je to s pamätnými dátumami. Patrím k tomu malému percentu žien, ktoré netrvajú na okázalých oslavách narodenín či výročí svadby, pretože si jednoducho málokedy spomeniem. Aj v decembri, zhruba okolo dvadsiateho zistím, že by bolo načim vymyslieť a poslať novoročenky. Niekto to začína riešiť uprostred leta, aby nemali zbytočné starosti, keď to najmenej potrebujú. Ja to väčšinou stihnem len tak-tak, ale ešte sa mi nestalo, aby som na niekoho zabudla. Všetkých dôležitých ľudí svojho života nemám totiž uložených len v hlave alebo na nejakom zozname, ale rovno v srdci a na to sa moja zábudlivosť, našťastie, nevzťahuje.